Dnes je pondelok, 27.jún 2022, meniny má: Ladislav, Ladislava
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Dámy prepojené divadelnou pupočnou šnúrou

máj 05, 2022 - 10:00
Herecké ikony Divadla Jozefa Gregora Tajovského Svetlana Hank Sarvašová a Zlatica Gillová prinášajú divákom vo Zvolene radosť a umelecké naplnenie už dlhé roky. Spolu oslávili nedávnu Svetlaninu šesťdesiatku a pani Zlaticu onedlho čaká krásnych deväťdesiat rokov. Obe žiaria rovnakým nadšením pre svoje divadlo a pre život, ktorý majú poprepájaný v mnohých smeroch.
Foto: 
Archív SHS

Predurčená na divadelné dosky

Keď sa narodíte rodičom Jurajovi Sarvašovi a Zlatici Gillovej, je vám herectvo doslova vložené do vienka. Obaja boli spolužiaci na VŠMU v Bratislave a aj keď spolu nezdieľali partnerský život po celý čas, priviedli na svet talentovanú dcéru Svetlanu. Najprv o herectve nechcela ani počuť, za vytýčený cieľ mala niečo úplne iné - medicínu. Pripisuje to tomu, že ako malé dieťa mávala rôzne zdravotné diagnózy. Po stopách rodičov sa nakoniec vybrala študovať činoherné a muzikálové herectvo na JAMU do Brna. „Najprv to vyzeralo tak, že ostanem pracovať v Brne, mala tam vzniknúť Reduta, kde by bolo zastúpené muzikálové a činoherné divadlo. Nakoniec sa to nepodarilo, volali ma robiť do divadla do Pardubíc, ale nevedela som si predstaviť myslieť a pracovať v češtine.“ V tej dobe to fungovalo tak, že sa riaditelia divadiel chodili do škôl pozerať na končiacich študentov a vyberali si koho k sebe zavolajú. Bolo to veľmi efektívne pretože videli nádejných budúcich hercov v kompletnom predstavení a nie len jednou etudou na príjmačkách. Svetlana sa do Zvolena bránila ísť: „Nechcela som ísť kvôli tomu, ako by to brali iní ľudia. Vraveli by si, jasné, má tu mamu, tá ju pretlačila. Bála som sa reakcie kolektívu.“  Zaujímavosťou je, že život im prihral aj rovnaké postavy, napríklad rolu Runy v hre Radúz a Mahuliena od Júliusa Zeyera. V priebehu niekoľkých rokov si ju zahrali obe len s iným tvorivým tímom. Svetlana v roku 1985 zakotvila v Divadle Jonáša Záborského v Prešove a bola tam veľmi spokojná: „Najprv som si vybrala spevohru, potom som už hrala všetko, keď spájali košické a prešovské divadlo dokopy zavolali ma hrať do Košíc, ale ja som šla za hlasom svojho srdca do Zvolena, kde žil môj vtedajší prvý manžel.“ V roku 1995 nastúpila do umeleckého súboru DJGT, kde celý život pôsobila ako herečka jej mama Zlatica Gillová. Toto rozhodnutie teraz vníma tak, že všetko je tak, ako má byť. Na prešovský kolektív spomína veľmi rada a pri hosťovaní je tam „varená pečená“, medzi svojimi ľuďmi. Medzičasom sa s manželom rozviedla a nedávno sa vydala za svoju prvú lásku Štefana Hanka. Svadba bola práve na jeho narodeniny, vraj kvôli tomu, aby nezabudol a Svetlane na nej zarecitovali obaja rodičia. Novomanželia spolu žijú v krásnom prostredí Kováčovej. „Chodili sme spolu sedemnásť rokov, kým sme sa rozhodli zobrať. Mám zodpovedného a úžasného muža, som mu veľmi vďačná za veľa. Paradoxne býval v čase nášho opätovného zoznámenia v Prešove, tak sa ma aj kolegovia pýtali či sa nevrátim nazad opäť kvôli novej láske (smiech).“ Štefan sa venuje aktívne volejbalu a manželku v jej práci nesmierne podporuje. Je totiž veľkým divadelníkom a dokonca stál aj na čele klubu priateľov divadla v Prešove. 

 

Tretí ročník existencie VŠMU

Zlatica je čiperná a elegantná dáma, ktorá ešte pred pandémiou vo svojom milovanom divadle naskúšala a aj si zahrala v imerznej inscenácií Tichá noc, tmavá noc: “Keď si potrebujem spomenúť na názvy a mená, nedarí sa mi to, ale keď ich nepotrebujem, viem všetko. Lúštim krížovky, čítam knihy, starám sa u Svetlanky o záhradu.“ Narodila sa v Michalovciach, ale vyrástla a zmaturovala v Banskej Bystrici. Na divadelnú fakultu VŠMU v Bratislave nastúpila tretí rok po jeho otvorení. V jednom ročníku bola spolu s otcom svojej dcéry Jurajom Sarvašom, Evou Rysovou, Antonom Kretom a Ladislavom Čavojským. Do Zvolena nastúpila spolu s Igorom Cielom a dramaturgom Júliusom Trégerom. Na toto obdobie spomína veľmi rada: „Mali sme všetci rovnaké zmýšľanie a podobné nastavenie, keďže sme prišli z jednej školy. V tej dobe fungovalo vo Zvolene iba ochotnícke divadlo a divadelné kurzy. Nás v Bratislave učili naozajstné silné herecké osobnosti ako boli napríklad Mikuláš Huba, Hana Meličková, Ladislav Chudík.. Náš ročník mal veľké šťastie. Mali sme aj výborného dramaturga v divadle, ktorý pre nás aj napriek ťažkým komunistickým nariadeniam vydupal kvalitné hry. Vyrástli sme na výborných postavách. Je mi veľmi ťažko na duši, keď vidím kadiaľ kultúra u nás speje. Všetko je teraz len o peniazoch, na kvalitu sa nehľadí.“ Po narodení Svetlany sa s partnerom Jurajom Sarvašom od seba vzdialili a novopečenej a zamestnanej mamičke pomáhali rodičia. I keď ešte pracovali. „Neboli to ľahké časy, veľmi veľa sme chodili po divadelných zájazdoch. Niekedy som mávala aj tridsať predstavení mesačne. Boli to náročné, ale krásne časy. Do škôlky Svetlanka nemohla chodiť kvôli zdravotným ťažkostiam, tak mi s ňou pomáhala aj susedka. Keď nastúpila do školy, pridelili mi byt v ktorom bývam doteraz.“ Herečka si veľmi pochvaľuje prostredie, cíti sa tam ako na chate. „Všade naokolo je veľa zelene, nemenila by som to ani za nič.“  O Svetlaninom otcovi a svojom hereckom kolegovi Jurajovi Sarvašovi hovorí Zlatica s úctou: „Partnerský vzťah nám síce nevyšiel, ale ostali sme priatelia, kolegovia a naše vzťahy sú funkčné. Nebola medzi nami nikdy zášť. Aj jeho priateľku Evku sme si obľúbili a vzali sme ju do rodiny.“

 

Jablko nepadlo ďaleko od stromu

Svetlana hovorí o svojej mame s veľkou úctou: „Mamine názory si beriem naozaj k srdcu a je mi veľkým ľudským aj profesionálnym vzorom. Ľudia nám vravia, že máme aj podobné hlasy, dokonca nás nechceli spolu v rozhlase obsadiť do jednej hry, lebo by nerozoznali ktorá je ktorá. Ona je mojím najväčším učiteľom.“ Pani Zlatica chodí na všetky Svetlanine premiéry a pochvaľuje si aj umeleckého šéfa DJGT Petra Palika: „Podľa mňa je génius. Po dlhom čase máme človeka, ktorý vie tvoriť a každá inscenácia je iná. Mám z jeho práce úprimnú radosť.“ Obe sa považujú za mierne „revolucionárky“, ktoré časom obrúsili hrany a žijú spokojný a naplnený divadelný život v blízkosti jedna druhej. 

- - Inzercia - -