Dnes je pondelok, 27.jún 2022, meniny má: Ladislav, Ladislava
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Hrala tak presvedčivo, že rozplakala otca

máj 01, 2022 - 08:30
Janka Balková je nádejná herecká tvár z akadémie umení v Banskej Bystrici. V predstavení Špina z dielne činohry SND hrá s takou presvedčivosťou rómske dievča, až sme zatúžili dozvedieť sa viac o tomto fenoméne aj z jej života.
Foto: 
Archív Jana Balková

Predstavenie Špina v činohre SND je vaša prvá herecká skúsenosť na doskách v SND. Musí to byť fantastická skúsenosť pre začínajúcu herečku.

Skúšobný proces začal prvého februára a bol veľmi zaujímavý. S režisérom Jánom Luteránom som spolupracovala v Banskej Bystrici na autorskej študentskej inscenácii Nakúpené. Na základe našej spolupráce ma zavolal do Špiny. Som mu nesmierne vďačná, že do mňa vložil takú veľkú dôveru, ale taktiež celému kolektívu, ktorý ma krásne prijal. Verím, že priateľstvá, ktoré počas procesu vznikli budú naďalej pokračovať, najmä s Anežkou Petrovou.

Rola dievčaťa Anity je postava, ktorá trpí nedostatkom lásky. Čo všetko vie spôsobiť v živote to, keď jej nemáme dosť?

Láska je základom bytia. Anita sa s tým vysporiadáva tak, že klame, lebo jej v živote klamali. Preto používa stále slová ako sľubujem a prisahám. Neprikladá im však reálny význam. Má strach, že ju blízki ľudia zradia, tak radšej zradí ona prvá. Každá postava v tejto hre sa vysporiadúva so svojou vlastnou špinou a mne je Anita, v tom čo si prežíva, veľmi blízka. Sme si v mnohých veciach podobné. 

Stretli ste sa v živote s rasizmom?

Nie som rómka, ale mám snedú pokožku a tmavé vlasy. Na základnej škole mi raz niekto v autobuse povedal: “Nesadaj si sem ty cigánka.” Ako malé dievča som sa na to potom opýtala ocka a on mi vymenoval typické stereotypy, ktoré máme o Rómoch zaužívané. Od toho momentu som sa hanbila za to, aká som tmavá. Nechcela som byť na slnku, používala som svetlejší make up. Veľmi som túžila zapadnúť medzi ostatných. Teraz si už u toho nič nerobím. Pochopila som, že je to aj o našom vnútornom nastavení. Mám pocit, že mnoho narážok som si aj sama nahovárala, pričom to tak v skutočnosti nemuselo byť. Ale vidím, že to tak nie je vždy pri Rómoch, ktorí sú “na prvú” Rómami. Prízvukom, výzorom aj hlasom je to u nich jasné. Majú problém nájsť si zamestnanie. Rozprávali mi svoje skúsenosti, keď som sa s nimi stretávala v rámci školských projektov. Nie je to úplne vyriešená téma skrytého rasizmu v nás. Málokto povie, že má niečo proti Rómom, ale aj málokto povie, že by chcel mať Róma za suseda. 

Študujete štvrtý ročník herectva na Akadémií umenia v Banskej Bystrici.

Učia ma výborní pedagógovia, napríklad Richard Sanitra, ktorý bol asistentom Jána Přeučila. S ním sme mávali intenzívne trojdňové workshopy založené najmä na pohybovej a emočnej stránke herectva. Veľmi veľa mi dali. Máme aj hlasových, pohybových pedagógov, dokonca hodiny dabingu. To nemajú ani na VŠMU (smiech). Ešte učím tanec na súkromnej základnej škole vo Zvolene Heureka. V piatom ročníku by som ešte rada vyskúšala program Erasmus, najradšej v Prahe alebo vo Švajčiarsku. Len neviem ako to príjmu moje zvieratká v rodičovskom dome, máme na Liptove malú farmu. 

Videla som vás aj krásne tancovať, je tanec vášmu srdcu blízky?

Tancovala som štyri roky v tanečnej skupine Deam exclusive show. Mávame vystúpenia v zahraničí aj na Slovensku. Vytvárame rôzne choreografie, go go tancovanie na festivaloch, tancovanie vo videoklipoch. Tanec je tiež jedným z úžasných spôsobov sebavyjadrenia. 

Čím vás zlákalo herectvo?

Chcela som robiť všetko. Spojiť všetky možné formy umenia dokopy. Hudba a tanec ma bavia od mala, chodila som na ZUŠ, na spev a na klavír. Začala som študovať na konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach a potom som pokračovala v Banskej Bystrici. Otec mi najprv nechcel podpísať prihlášku, “musela” som to spraviť za neho, ale po predstavení Špina mi povedal: “Janka moja, mne bolo do plaču, všetci sa smiali, len ja som chcel plakať. Bolo mi tak ľúto, keď som si uvedomil, že takí sme my ľudia. Aj zlí a krutí.” Potom ešte dodal, že bolo krásne vidieť ťa tam, kam patríš. To mi naozaj dobre padlo. A najmä ma to presvedčilo, že má zmysel robiť to predstavenie. 

Ktorá kultúrna udalosť vo vás zanechala stopy?

Ako malá som túžila byť súčasťou Cirque du Soleil. Teraz som vďačná a šťastná, že účinkujem v SND. Z posledných inscenácií, ktoré som videla ma veľmi oslovilo Ďakujem, že si ma zabil v réžii Romana Poláka.

 

- - Inzercia - -