Dnes je streda, 17.august 2022, meniny má: Milica
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Zita Furková: „Všetci robíme chyby, ale je dôležité vedieť sa z nich poučiť“

február 25, 2022 - 12:00
Zita Furková je na javisku stálicou už od detských čias. Mali sme tú česť zhovárať sa spolu o jej tvorbe a živote ako takom.
Foto: 

Nebolo jednoduché spojiť sa s Vami, ste zaneprázdnená osoba. Skúšate, hráte, do toho rozhovory, povinnosti...Čím to podľa Vás je, že mladšia generácia trpí únavou a ľudia ako Vy fungujú na plné obrátky? Robíme niekde chybu? Skutočnosťou je, že svetová populácia starne a mnoho ľudí trpí úzkosťou a strachom, nevynímajúc seba a ani mladých ľudí. Úzkosťou a strachom, žiaľ, v dnešnej dobe trpí každý človek, ktorý vníma dobu v akej žijeme: pandémia korony, pandémia politiky, pandémia zlých ľudských vzťahov. Všetci robíme chyby, ale je dôležité vedieť sa z nich poučiť. Ale ako vidíme, ľudstvo je nepoučiteľné. Nedá sa však povedať, že idem na plné obrátky, je to klamlivé- čísla rokov Vás nepustia. A zaneprázdnená až tak tiež nie som, je to zhoda okolností, že v tomto období skúšam. Je to výborná hra, z ktorej by sme sa mali najmä v dnešných časoch poučiť. Hra sa volá Jeden nemecký život a ide o autentický príbeh nemeckej ženy Brumhildy Pomselovej- ženy, ktorá sa svojou oddanosťou a pruským pocitom zodpovednosti stane sekretárkou jedného z najväčších zločincov Jozefa Goebbelsa. Hra je veľmi aktuálna: "Hlúpi ľudia idú za nesprávnymi vodcami a potom tí ľudia, ako aj všetci ostatní, musia za to platiť. Predovšetkým, ľudia sú ľahostajní!“

Svet sa mení rapídne rýchlo a tento trend neobchádza ani hercov. Ako sa vyrovnávate s narastajúcim tempom a rýchlymi zmenami Vy? Každý by sa mal poznať a vyrovnať najskôr sám so sebou, čo niekedy nie je ľahké. U nás hercov je to zložitejšie, pretože naša tvorba spočíva v celej našej psychickej zložitosti. Vyrovnávame sa poznaním človeka- svojou tvorbou.

Pochádzate z hereckej rodiny a zdá sa, že Vám bolo herectvo predurčené. Je to podľa Vás skutočne tak, alebo ste vo svojom živote zvažovali aj inú kariéru? Áno, herectvo mi bolo predurčené mojimi rodičmi. Otec viedol ochotnícke divadlo, bol nesmierne talentovaný. Takže po ňom som zdedila herecký gén a po mame vzťah k prírode a poézii.

Zita Furková: „Všetci robíme chyby, ale je dôležité vedieť sa z nich poučiť“

Stáli ste pri zrode divadla Astorka Korzo 90. V čom spočívala Vaša motivácia založiť nový kultúrny stánok pre diváka v hlavnom meste? Divadlo Astorka má korene a najmä poslanie v Divadle Na Korze na Sedlárskej. Boli sme prvé generačné divadlo na Slovensku. Alternatívne, boli sme opakom poplatného kamenného divadla socialistického realizmu. Vystupovali sme proti schematizmu a patetizmu a reagovali sme na nezmyselnosť doby 60-tych rokov. Spájal nás humor a grotesknosť videnia sveta. Našim charakteristickým prvkom bola sebairónia, vidieť postavu z viacerých uhlov. Bolo to divadlo človeka- herca. A práve herci boli najdôležitejším prvkom zásluhou vedenia režiséra Vladimíra Strniska a dramaturga Maroša Porubjaka.

Ktoré z vašich filmových či divadelných postáv sú dodnes Vašimi srdcovkami a prečo? V našich rozhovoroch ste viackrát spomenuli film Zločin slečny Bacilpýšky, s ktorým ste boli aj na medzinárodnom filmovom festivale... Môjmu srdcu sú blízke všetky postavy, keď majú čo povedať. Nechcem z nich uraziť ani jednu. Film Zločin slečny Bacilpýšky som spomínala preto, lebo to bola prvá detská filmová detektívka na Slovensku.

Váš hlas je slovenskému publiku dôverne známy a aj počas našich rozhovorov z neho doslova sršala neskutočná energia- v čom spočíva jeho tajomstvo? Hlas človeka charakterizuje. Stáva sa mi často, že sa ľudia, podľa hlasu, ku mne hlásia. To je príjemné. Som rada, že aj vás tajomstvo môjho hlasu oslovilo (úsmev).

Jeden z filmov, v ktorých ste účinkovali má názov Dosť dobrí chlapi. Sú, podľa Vás, chlapi dnešnej doby dosť dobrí? Presne si to nepamätám, ale viem, že som sa v tom filme učila jazdiť na nákladiaku...čo sa týka názvu filmu, Dosť dobrí chlapi, taktiež si nepamätám či boli dobrí. Môžem iba povedať, že naši chlapi v Astorke sú dobrí, pozorní a slušní k ženskej menšine. Viac ako boli chlapi v minulosti.

Keď sme si dohadovali rozhovor, práve ste prežívali pracovne nabitý, generálkový týždeň...Generálkový týždeň v divadle je nabitý úsilím, celým tvorivým tímom. Ten náš pozostáva z takmer čisto ženského rodu. Režisérka Alenka Weisel Lelková má, čo je najdôležitejšie pre herca, svoju víziu a vie, čo chce. To u mnohých režisérov chýba. Rovnako má trpezlivosť a pochopenie pre psychiku herca. Andrejka Domeová, dramaturgička je zas našou oporou v príprave textu scenára. Mária Havran, kostýmová výtvarníčka, je výborná, citlivá, pedantná a ohľaduplná k hercovi. Dáša Lapošová nás usmerňuje nápoveďou počas skúšok a predstavení, čím nám veľmi pomáha.

Existuje vo Vašom živote niečo, čo by ste spravili inak, keby ste mali svoje dnešné poznatky? Určite by som veľa vecí zlepšila. Človek by sa mal učiť z vlastných chýb.

Na čo by sme v dnešnej dobe, podľa Vás, nemali zabúdať? Byť pokorný k bytiu a myslieť na človeka.

Jestvuje niečo, na čo sa momentálne najviac tešíte? Momentálne sa teším, že sa konečne dnes vyspím. Aspoň dúfam.

Srdečne ďakujeme za rozhovor.